reklama

Po menšom zimnom spánku sme späť.

Haf, haf. Ospravedlňujeme sa za našu odmlku, no to počasie nás ničí - kde zmizlo krásne denné svetlo a teplo?!!! Takto nám akurát tak mrznú kožuchy a nemáme sa kedy a ani kde poriadne zahrať, keďže za svetla naši adoptívni rodičia vraj zarábajú na granule… Popravde, nerozumieme im, tie granule papáme len z núdze, načo teda chodia preč??? Veď my si vystačíme s dobrotkami, čo majú v tej zázračnej skrini zvanej chladnička a tá je predsa stále plná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vždy, keď sa páničkovia vrátia, tak sa ideme zblázniť od radosti, strašne rady ich vidíme - okamžite po nich skáčeme, kňučíme a dobrú chvíľu sa nás nevedia zbaviť. Prišli na fintu, že keď nám podstrčia jedlo, tak trošku naše uvítacie ceremónie krotíme. Povedzme si úprimne - jedlo je jedlo, to je vždy na 1. mieste! Dobroty rýchlo spucujeme a sme zas plne akčné, takže sa jašíme s “rodičmi”.


My a behajúca záložka do knihy.


Obrázok blogu


Samozrejme ani prechádzka sa nám nevyhne. Najčastejšie chodíme navštevovať našu mamu Taru. Čo je horšie, odhalili sme, že je strašne neposlušná. Príkazy jej veľa nehovoria. “Ocka” nakoniec vždy poslúchne, no dlho jej to trvá. No my si ocka nedáme, okamžite sa do nej pustíme, aby sa spamätala, výchova je výchova… My už odmala chodíme na cvičisko, sme skrátka iný level. Vieme reagovať na toľké príkazy - napr. sadni. Fúha, alebo žeby len na ten jeden a aj to len vtedy, keď máme pred sebou vidinu jedla???

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tak dobre teda, popravde, robíme si čo chceme, ale dakedy aj poslúchame, lebo “ocka” neradno veľmi pokúšať. Niekedy nám aj povely ako “K nohe” alebo “Ku mne” niečo hovoria, aj “Miesto”. Najnovšie sa učíme Ľahni, teda aspoň myslíme, lebo najskôr je príkaz sadni a následne ľahni a pániček nás pritláča k zemi, tak sa teda sčapíme.

Sadni!

Ľahni!

Takéto capiny robíme len s jasným cieľom - dostaneme pochvalu a mňamku, ktorá nás celý čas motivovala - veď tá dobrota tak krásne vonia... Jaj, ten život je krásny, z tohto uhla pohľadu by nám ani počasie nevadilo ;) Navyše zažili sme už aj sneh a v tom sa parádne hrá, to biele studené čudo sa nám páči, dobre sa v ňom vŕta našimi ňufákmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ale tak, zas sa zotmelo, čo už, ideme pokračovať v našej obľúbenej činnosti. Viackrát sme postrehli, že aj naši adoptívni rodičia sú najradšej, keď nás vidia vykonávať túto činnosť, ktovie prečo…

Amy - minimálne polka gauču patrí mne!

Obrázok blogu


Labka - na to aká som maličká, tak najradšej zaberám celé "mamino" kreslo a samozrejme, bez podloženia vankúšikom by to nešlo. To už len aký má význam, aby bol vankúš opretý o operadlo, keď sa mi na ňom tak dobre leží???

Obrázok blogu

Prajeme aj Vám dobrú nôcku ;)


Peter Ondráš

Peter Ondráš

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Adoptívni rodičia psíkov Amy a Labky Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu